Zdá sa vám, že sa leto nikdy neskončí? Vtáky už začali púť na zimoviská

Napísal(a)  Lucia Deutschová štvrtok, 09 august 2018 07:14

 

 

Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – keď skončí hniezdenie, teda ako náhle sú mláďatá samostatné, vydávajú sa na dlhú púť. Aktuálne to platí pre takzvané subsaharské migranty, zimujúce pod rovníkom. Radíme sem trsteniariky, mucháriky, strakoše, dážďovníky, z dravcov napríklad sokola červenonohého. Milovníkov vtáctva čakajú jedinečné pozorovania tiahnucich kŕdľov, odpočívajúcich skupín a fascinujúcich preletov. Všetko iba začína - spomedzi asi 217 vtáčích druhov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, odlieta na zimu viac ako 150.


„Všimli ste si, že stíchlo vaše sídlisko a už sa neozýva krik majstrovských letcov – dážďovníkov? Príčinou je ich cesta na africký kontinent. Zimoviská druhov, ktoré pomaly naše územie opúšťajú, sa rozprestierajú v rozľahlých oblastiach Afriky, pričom sú takmer vždy druhovo špecifické. Sokoly červenonohé zimujú v Botswane, Angole a Namíbii. Trsteniariky spevavé sú z hľadiska spevavcov rekordmanmi v polohe zimovísk, keďže tie sa nachádzajú v Malawi, Zambii a dokonca v Juhoafrickej republike. Mucháriky bielokrké zimujú v oblasti tzv. miombo, čo sú suché savanové lesy v Kongu, Zambii a Ugande. U strakošov sú zimoviská európskych populácií lokalizované v Zambii, Mozambiku či Zimbabwe. JAR a Malawi sú súčasne zimoviskom dážďovníkov,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa fenoménom migrácie zaoberá vyše 15 rokov.


„Stratégia putovania sa líši medzi druhmi. U trsteniarikov, muchárikov a strakošov najskôr odlietajú staré jedince a niekoľko dní po nich mláďatá. Svoje zimoviská majú v sebe zakódované, takže skupinový let nie je nutnosťou. Naopak spoločne, teda dospelé i mladé jedince, sa presúvajú sokoly červenonohé, aj v niekoľko stokusových kŕdľoch. Tie sa už začali formovať, sokoly pomaly opúšťajú hniezdiská, blíži sa začiatok ich dlhej cesty. Príliš vysoké teploty môžu negatívne ovplyvniť schopnosť jedinca vytvoriť si dostatočné zásoby na migráciu, resp. stojí to veľa energie a síl. Zároveň vplýva teplota aj na schopnosť zdolávania prekážok počas migrácie, dôležité je prúdenie vzduchu – smer a intenzita,“ informuje Slobodník.


„Úspešnosť migrácie ovplyvňuje i človek, napríklad vytvorením dostupných potravných zdrojov. U putujúcich spevavcov predstavujú okrem hmyzu bohatý zdroj potravy dozreté plody báz a svíbov. Dravé vtáky uprednostňujú drobné zemné cicavce, najmä hraboše, ktorých je tento rok na niektorých plochách menej, než po minulé roky. Ak sa polia hneď po žatve nezaorú, môžu byť bohatým zdrojom živín. Obľúbená je slnečnica, či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina, tu sa zdržiava i viac hlodavcov. Rovnako dôležitá je krajina bez bariér. Napríklad vďaka projektu LIFE Energia označujú energetické spoločnosti svoje elektrické vedenia v oblasti najvýznamnejších migračných trás na Slovensku výraznými prvkami, ktoré si vtáctvo všimne včas a prekážku bezpečne nadletí. Počas horúčav je pre vtáky dôležitá i voda, pomôžeme naozaj jednoducho – stačí zlepšiť prístup k vodnej ploche, alebo vytvoriť napájadlo,“ informuje manažérka projektu LIFE Energia, Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

A kedy sa k nám vtáčí cestovatelia vrátia? Hlavná vlna návratu spadá do druhej polovice apríla až mája, niektoré jedince prilietajú na svoje hniezdne lokality až v júni.
 

Doplňujúce informácie:
• Doba príletu na zimovisko je veľmi variabilná a druhovo špecifická. Napr. trsteniarik spevavý putuje cez európsky kontinent veľmi rýchlo, avšak po prílete do oblasti severnej Afriky mu cesta na ešte nižšie situované zimoviská trvá takmer pol roka! Dážďovníky vďaka výborným letovým schopnostiam dokážu zdolať 500 km denne, sever Afriky dosahujú už začiatkom augusta. Následne tiež v tempe poľavia, aby sa na zimoviskách objavili v októbri či novembri.
• Kto odletí neskôr? Postupom času nastúpi ešte v auguste na migráciu početná, ale málo viditeľná migrácia peníc (migrujú v noci). Fascinujúce je tiež nočné divadlo migrácie muchárikov čiernohlavých cez strednú Európu (napr. v tomto videu). Z denných migrantov je typickým augustovým prvkom odlet bocianov a „kŕdľovanie“ a odlet lastovičiek.
• Globálne otepľovanie môže meniť a už aj mení migračné správanie niektorých druhov, resp. častí ich populácii. Migračná cesta bocianov bielych sa skracuje a prilietajú o niekoľko dní skôr na svoje hniezdiská. Rovnako sa mení migračná trasa penice čiernohlavej, kde kedysi migrant v oblasti Stredomoria či blízkeho východu začína migrovať na Britské ostrovy. Tamojšia klíma v kombinácii s masívnym prikrmovaním spôsobuje úspešné prežívanie zimujúcich jedincov.
• Ako zlepšiť prístup vtáctva k vode keď je horúco? Čítajte tu.
• Viac o jesennej migrácii si prečítate tu.
• Ako hniezdil náš najvzácnejší sokol tento rok sa dozviete tu.

 

         
 

logo Life

logo Life energia logo Natura2000  
 

LIFE 13 NAT/SK001272 Energia v krajine - elektrické vedenia a ochrana prioritných druhov vtákov v územiach Natura 2000

           

VSD INNOGY logo

logo ZSD a.s.

logo RPS

logo Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

MZPSR logo sk

logo Štátna ochrana prírody SR