Vtáky a elektrina

Napísal(a)  štvrtok, 12 február 2015 00:00

Vtáky a elektrina

Vzťah vtáctva a siete nadzemných elektrických vedení má dve roviny – prvou sú zásahy elektrickým prúdom pri dosadnutí vtáka na konzolu stĺpu a druhou sú nárazy do nadzemných elektrických vedení - kolízie.

Zásahy elektrickým prúdom – „Stĺpy smrti“

Konzoly stĺpov elektrických vedení predstavujú pre vtáctvo v otvorenej krajine veľmi atraktívne miesto. Ak na okolí nie je v dosahu vegetácia, takýto vyvýšený posed poskytuje najmä dravcom vhodný bod na pozorovanie koristi, zrýchleného útoku na korisť, príp. obrany teritória. V mnohých prípadoch však elektrické stĺpy a ich konzoly predstavujú riziko pre dosadajúce druhy. Malé druhy vtákov nie sú výraznejšie ohrozené zásahom prúdu, nakoľko ich rozmery im neumožňujú súčasne kontaktovať vodič pod napätím a konštrukciu konzoly, prípadne dva vodiče pod napätím naraz. Riziko zásahu sa pre dosadajúceho jedinca výrazne zvyšuje so zväčšením proporcií tela. Ohrozené sú najmä stredné a veľké druhy vtákov ako sú napr. aj sokol rároh (Falco cherrug), orol kráľovský (Aquila heliaca), myšiak hôrny (Buteo buteo). Tie patria medzi najčastejšie obete zásahu elektrickým prúdom, najmä na miestach s ich najväčším výskytom v poľnohospodárskej krajine a okolí trávnatých porastov. Tie ponúkajú zvýšenú koncentráciu hraboša poľného, drobných hlodavcov, hlavných zdrojov potravy dravcov. Okrem nich pod elektrickým stĺpom môžeme nájsť napríklad bociany, volavky, sovy.

Usmrtenie jedinca sa po dosadnutí na konzolu prejavuje nielen v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, ale aj následným niekoľko metrovým pádom zo stĺpu, stožiara. Typickým príznakom u usmrtených jedincov sú popáleniny na perí, nohách a kŕčovité zovretie pazúrov.

Problém zásahov elektrickým prúdom bol identifikovaný približne v roku 1980. V roku 1993 sa ekologizoval prvý úsek 22 kV vedenia v NP Malá Fatra. Použitý bol prvok tzv. hrebeňová zábrana, limitujúca dosadanie vtákov na konzolu vedenia. Tento typ zábrany sa však javil ako nedostačujúci. Vtáky sa napriek jeho inštalácií snažili o dosadnutie, pričom opätovne dochádzalo k úmrtiu zásahom prúdu.

hrebene3

Nasledovalo testovanie a vývoj nových konštrukcií a prvkov. V rokoch 2006 – 2007 boli testované tri nové prvky, z ktorých sa ako najvhodnejší ukázal dnes používaný typ, tzv. „zub“, je to ekochránička, ktorá umožňuje vtákom (na rozdiel od prvého typu) bezpečne dosadnúť na konzolu stĺpu.

typy stlpov

Taktiež sa používajú prvky, prekrývajúce elektrické vodiče a izolátory elektrického stĺpu. Rovnako sú pri výstavbe nových úsekov vedení a pri rekonštrukcii existujúcich, inštalované bezpečné konzoly, bezpečné pre vtáctvo, bez potreby umiestnenia ďalších prvkov.

IMG 5075

Dnes sa všetky kompetentné energetické spoločnosti podieľajú na znižovaní počtu úmrtí vtákov v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, prostredníctvom využívania vhodného typu zábran proti dosadaniu, resp. chráničiek, ktoré umožnia bezpečné dosadnutie, ako aj využívaním vhodného typu konštrukcií elektrických stĺpov, čiže pri dosadnutí jedinca nedochádza k vzájomnému smrtiacemu dotyku s vodičom.

Kolízie

Nárazy vtákov do elektrických vedení predstavujú významný faktor úmrtnosti viacerých druhov v kajine. Takéto strety vo veľkej rýchlosti majú pre vtáky fatálne dôsledky. Najčastejšie ich môžeme pozorovať na územiach, kedy elektrické vedenie križuje potravné a hniezdne biotopy využívané vtákmi. Osobitný problém nastáva vtedy, keď dochádza k častému presunu veľkého kŕdľa medzi spomínanými biotopmi, prípadne ak takéto vedenie leží kolmo na hlavné migračné trasy. Kolízie vtákov vo významnej miere súvisia s hlavnou príčinou – letiaci jedinec nie je schopný zaregistrovať takúto prekážku pred sebou. Problém nárazu do elektrického vedenia, môžeme vo všeobecnosti na základe faktorov vzniku rozdeliť do štyroch kategórií, zahŕňajúce biologické, topografické, meteorologické a technické hľadisko. Medzi biologické faktory patrí fyziológia zraku vtákov, štýl a rýchlosť letu, správanie počas obdobia lovu, párenia, hniezdenia. Topografické faktory zahŕňajú výšku vedenia nad zemou, charakter reliéfu. Významne sa na nárazoch podieľajú meteorologické faktory ako sú nárazové prúdy vetra, nepriaznivé počasie znižujúce viditeľnosť vedenia. Technické faktory zahŕňajú výšku stĺpov a samotného vedenia, horizontálne a vertikálne členenie vedenia a prítomnosť uzemňovacieho kábla na 110 kV stĺpoch napätia, ktorý je takmer „neviditeľný“ pre vtáky.

Nárazy vtákov nastávajú v prípade, ak vták nevidí takéto vedenie v krajine a dochádza k priamemu nárazu. Prípadne pokiaľ prekážku zaregistruje príliš neskoro a nie je schopný dostatočne rýchlo vymanévrovať danú situáciu (niektoré druhy letia rýchlosťou niekoľko desiatok km/h) alebo dané vedenie nie je schopný zaregistrovať v dôsledku nepriaznivých podmienok (dážď, hmla, oslnenie, sneženie, silný vietor, stmievanie). Takéto strety vo veľkej rýchlosti majú pre ne fatálne dôsledky. Od polámaných kostí, krídel, vážnych poranení trupu, tržných rán až po okamžitú smrť.

Nárazy vtáctva do nadzemných elektrických vedení boli identifikované dávnejšie, ale doteraz nebol tento problém skúmaný a riešený systematicky. Zvýšená pozornosť sa tejto problematike začala venovať až v období niekoľko rokov spätne. Projekt LIFE Energia odhaľuje, že nárazy môžu spôsobovať úmrtie viac ako 1000 vtákov ročne, pričom ich spoločenská hodnota sa pohybuje okolo 1,5 milióna eur.

Následky vzájomných stretov pritom ovplyvňujú obe dotknuté strany. Vtákom spôsobujú nárazy do vedenia vážne poranenia (polámané kostí, krídla, hlboké tržné rany), zvyčajne však okamžitú smrť. Z pohľadu energetických spoločností dochádza k výpadkom prenosu elektrickej energie, stúpajú náklady na opravu poškodeného vedenia distribučnej siete. V neposlednom rade sa zvyšuje negatívna reklama spoločnosti v očiach odbornej a laickej verejnosti. Poranené jedince si taktiež dodatočne vyžadujú finančné náklady spojené s ošetrením a následnou dlhodobou rehabilitáciou.

Existuje viacero spôsobov ako zviditeľniť elektrické vedenia na problematických úsekoch, v ktorých dochádza ku kolíziám. Postupne sa na základe štúdií realizovaných na územiach viacerých štátov z rôznych kútov sveta, vyvíjali prvky a skúšali rôzne farebné kombinácie na zviditeľnenie nadzemných drôtov elektrického vedenia. Dodnes sa používajú napr. letecké gule, špirály rôznych veľkostí a tvarov, vlajky, neoprénové pasy, plastové zviditeľňovacie prvky s odrazkami a mnohé iné. Podstatou týchto opatrení je zvýšiť viditeľnosť elektrického vedenia. V mnohých prípadoch dosahovali úspešnosť poklesu úmrtnosti až 90-95 %. Výber určitého typu prvku výrazne závisí od vlastností územia, v ktorom má byť použitý. Nedá sa všeobecne povedať, že úspešnosť jedného typu prvku bude v dvoch územiach s odlišnými podmienkami prostredia totožná.

Najčastejšie sú nárazy vtákov do vedení zaznamenané prevažne v ranných a neskorých večerných hodinách, kedy sú svetelné podmienky nedostačujúce, prípadne za hmly, silného dažďa. Preto sa v mnohých prípadoch preferujú zviditeľňovacie prvky – odkloňovače letu vtákov, ktoré sú schopné reflektovať aj zvyškové množstvo dostupného svetla z okolia, príp. obsahujú reflexné odrazky, sú fluoreskujúce a niekoľko hodín svietia aj za tmy. Pozitívne sa na znižovaní rizika nárazu, prejavuje aj pohyblivosť prvku, resp. jeho častí. Čiže okrem odrazu svetla je schopný zviditeľniť elektrické vedenie aj dynamickým prejavom – reaguje točením, príp. trasením na prúdenie vetra. Z technickej stránky musia všetky spomenuté prvky a ich komponenty zvládnuť rôzne klimatické podmienky prostredia a spĺňať technické normy stanovené energetickými spoločnosťami. Prvky musia byť ľahké, aby nezaťažovali samotné vedenie a taktiež nepoškodili vodiče. Zároveň musia byť odolné voči poveternostným podmienkam, odolávať UV žiareniu a často extrémnym teplotám prostredia. Inštalácia zviditeľňovačov je len jednou z ciest ako zvýšiť viditeľnosť elektrického vedenia v krajine. Napr. výsadbou drevín v línií s problematickými úsekmi vedenia, je možné prirodzeným spôsobom ovplyvniť dráhu letu vtákov. Takúto prekážku vtáky zaregistrujú a nadletia koruny stromov, pričom prekonajú aj samotné elektrické vedenie. Taktiež zápoj korún stromov umožní kontrast inak tenkého a nevýrazného vedenia, ktoré by vtáky nemuseli zaregistrovať. Rovnako aj horizontálna a vertikálna konfigurácia elektrického vedenia do výraznej miery ovplyvňuje výslednú početnosť nárazov vtákov.

Najlepšou, a zároveň najdrahšou možnosťou ako sa úplne vyhnúť nárazom vtákov do vedenia, je uloženie káblov distribučnej siete do zeme. Táto možnosť však predstavuje alternatívu často až 20 krát drahšiu v porovnaní s kilometrom bežnej distribučnej siete nad zemou. Približná udávaná cena vedenia uloženého v zemi sa pohybuje v okolí sumy 30 000 Eur/1 km, v závislosti od technickej náročnosti uloženia. Odporúča sa najmä v prípade križovania elektrického vedenia a významných potravných a hniezdnych biotopov vtákov.

Úmrtnosti vtákov „stĺpmi smrti“ a kolíziami s elektrickým vedením je možné do určitej miery zabrániť aj legislatívnou cestou. Podľa zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, v prípade ak dochádza k preukázateľnému usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov. Preto každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov.

Všetky energetické spoločnosti preukázali zodpovedný prístup a veľmi aktívne spolupracujú pri minimalizácii možného rizika. Vzájomná spolupráca prebieha pri návrhoch vhodných riešení, pri určení prioritných lokalít na ekologizáciu (s výskytom vzácnych druhov vtáctva, migračné trasy, preukázané prípady úmrtí a pod.) a inštalácií ochranných prvkov. Každý rok je ekologizovaných niekoľko tisíc stĺpov (investície za stovky tisíc eur). Výška nákladov na ekologizáciu závisí od náročnosti inštalácie prvku (terén, vlastníci pozemku, obdobie realizácie, inštalácia pod elektrickým napätím...).

         
 

logo Life

logo Life energia logo Natura2000  
 

LIFE 13 NAT/SK001272 Energia v krajine - elektrické vedenia a ochrana prioritných druhov vtákov v územiach Natura 2000

           

VSD INNOGY logo

logo ZSD a.s.

logo RPS

logo Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

MZPSR logo sk

logo Štátna ochrana prírody SR