Oznam SK

 

Projekt LIFE Energia sa realizoval v trinástich chránených vtáčích územiach, v období 1.9.2014 – 31.12.2019 a bol zameraný na ochranu desiatich prioritných druhov vtákov. Projektové stránky sú v súčasnosti aktualizované len na príležitostnej báze.

Večer pri Bodrogu

Napísal(a)  Jano Šmídt streda, 26 júl 2017 14:33

 

 

Monitoring preletov vtákov cez úseky elektrických vedení, ktoré boli zvýraznené vrtuľkami, je zábava zábavná,  keď vtáky lietajú. Nuda prenudná, keď nevidíte ani pierko. Vrtuľky sa trblietajú na drôtoch vo dne i v noci, aby si miestnych pomerov neznalé vtáky drôty všimli skôr, než bude neskoro. Sedíte si za súmraku či za úsvitu obďaleč elektrického vedenia a zapisujete. Dve hodiny večer krátko pred spaním a dve hodiny ráno po krátkom spaní. Optimisti majú život krajší, tešia sa z vychádzajúceho alebu zapadajúceho slnka, štebotu vtákov. Nad hlavou vám preletí majestátny orol, nad hladinou pokojnej rieky azúrovomodrý rybárik, okolo prepláva bobria rodinka, zaloví šťuka, kúsok za vami sa predvádza srnec a všade sa šíri vôňa nedávno pokosenej lúky. Ak by som sa rozhodol ignorovať krásy začínajúceho sa leta, život by sa mohol zmeniť neželaným spôsobom.


Je sedem hodín večer, blíži sa svätojánska noc, čo má svoju moc, a ja sa blížim po hrádzi k Bodrogu. Poznám to tam, bol som pri tom, keď pred dvomi mesiacmi energetici montovali na elektrické vedenie križujúce rieku trblietavé vrtuľky a asi pred mesiacom som už raz bol sledovať ich účinnosť. Dnes bol veľmi teplý deň, slnko o hodinu zapadá a ešte stále je takmer tridsať. Z hrádze pozdravím záhradkára, čo vedľa pestuje papriku a už schádzam cez políčko k rieke. Medzi políčkom a riekou je len pár metrov široký zatrávnený pás s kríkmi a stromami, tam si plánujem sadnúť na rybárku stoličku a pozorovať vedenie. Schádzam z políčka, som na mieste, skladám z pleca zloženú stoličku, vyberám ju z obalu, rozkladám, chcem ju položiť na zem. Šok.

 

Na mojich holých nohách sa po pár sekundách pobytu na tomto mieste už hostí asi sto komárov a ďalšia stovka na nich práve pristáva. Útek. Na políčku zisťujem, že komárov je tu menej, ale na vedenie nevidím, musím sa vrátiť k stoličke na brehu. Ako tam prežijem štyri hodiny? Z batohu, ktorý som doteraz nezložil z chrbta, vyberám dlhé nohavice, fleecovú bundu, pršiplášť. O chvíľku je to všetko na mne a ja naberám odvahu na návrat k rieke. Zisťujem, že každý môj krok zdvihne desiatku komárov, našľapujem opatrne, takmer po špičkách. Pomaly si sadám na stoličku, vyberám pero, ďalekohľad a zápisník, ukladám ho na kolená. Pohyby obmedzujem na pučenie komárov na tvári a rukách, pre istotu takmer nedýcham. Komárie trofeje sa začínajú hromadiť na zápisníku, ľutujem, že som si nezobral otcove zváračské rukavice a svoj včelársky klobúk. Po vzore poľovníkov na zápisníku organizujem výrad úlovkov. Odpočítavam minúty do konca monitoringu, teším sa do stanu, tam na mňa nemajú.

 

A zajtra? Zajtra ma čaká ranné pozorovanie preletov na rovnakom mieste. Ale na to radšej nemyslím, to by som bol pesimista :-)

 

partneri