Oznam SK

 

Projekt LIFE Energia sa realizoval v trinástich chránených vtáčích územiach, v období 1.9.2014 – 31.12.2019 a bol zameraný na ochranu desiatich prioritných druhov vtákov. Projektové stránky sú v súčasnosti aktualizované len na príležitostnej báze.

Marek Szabo pre LIFE Energia: Peši prešiel toľko, že dnes by už bol na futbale v Miláne – 2.časť

Napísal(a)  Marek Gális a Martina Brinzíková Badidová štvrtok, 19 november 2015 16:53

Prinášame druhú časť rozhovoru s Marek Szabom, v ktorom nám priblíži zážitky mapovateľa a počet kilometrov, ktoré doteraz prešiel.

4. Aký je tvoj najzaujímavejší zážitok ?

Možno si niekto myslí, že celé mapovanie je len prechádzka, ale to nie je pravda. Počas mapovania sa človek stretne s rôznymi zážitkami, či už kladnými alebo zápornými.

Ja som sa stretol s rôznymi ľuďmi. Niektorí vás pohostia, hlavne na farmách, kde už veľakrát o nás mapovateľoch počuli, čo ma milo prekvapilo. A povedzte, komu by nepadlo vhod po 10 kilometroch mapovania dostať kozie mlieko, alebo syr na povzbudenie do ďalšieho dňa? Na týchto farmách, či „rančoch“, si ľudia uvedomujú náročnosť mapovania. Aj z toho mála, čo majú, vám radi poskytnú v tú chvíľu, čo potrebujete. Úsmev, radosť, pochopenie a pohostenie. Aj naša polícia bola voči mne ústretová. Spomeniem len takú jednu mini príhodu: Sedím si pekne pri stĺpe, akurát si dávam desiatu a počujem policajné majáky. V tu chvíľu som si myslel, že som skončil, trochu som sa aj zľakol. Ich reakcia bola ale štandardná. Spýtali sa ma, čo tu robím. Možno sa báli, či nejdem liezť na stĺp nebodaj, no ja nie som samovrah. Potom, čo som im vysvetlil, kto som a čo robím, im už bolo jasné, koľká bije. Predstavte si, že aj tí dvaja páni v ,,zelenom“ vedeli o projekte, toto by som veru nečakal! Takýchto situácií s políciou je neúrekom. Stretlo sa s nimi viac mapovateľov, ale vždy len s pozitívnou reakciou zo strany polície.

Taká skôr negatívna skúsenosť nastala počas prvého monitoringu, kedy som stretol psov, ktorí mi odrezali cestu a nemal som ako prejsť ďalej. Vtedy mi nebolo všetko jedno. Našťastie išiel okolo traktorista, ktorý ma určitý úsek previezol na traktore a zachránil mi minimálne moje nohavice :D Aj takýchto situácií je mnoho, preto je pri mapovaní dôležité zachovať si chladnú hlavu a riešiť situáciu s rozvahou a s nadhľadom.

5. Ak stretnete bežných občanov, ako na vás reagujú?

Tieto stretnutia sú rôzne. Veľa ľudí po mne pozerá a asi si myslí svoje, možno niečo v tom zmysle - čo tam ten hlupák robí alebo ukazujú na mňa prstom. Väčšinou mávam stretnutia s poľnohospodármi, ktorí vyzvedajú čo robím sám na poliach, kde široko ďaleko niet nikoho. Po chvíľke vysvetľovania opäť pokračujem v mapovaní. Veľakrát sa mi stalo aj to, že som sa dostal na úseky pri domoch, kde by som musel obchádzať dosť kilometrov. Ak sa nachádzal niekto v záhrade, vždy ma dotyčný pustil cez svoju záhradu a tak mi uľahčil pobyt v teréne. No nepríjemné zážitky boli tiež. Pohyboval som sa na pozemku, kde bola nasadená ozimina a nikde nebolo upozornenie „Súkromný pozemok“ ani oplotenie. Z domu vybehol pán a povedal mi, že mám isť preč. Ja som mu povedal: „Prečo? Kde máte tabuľu súkromný pozemok? Ako som to mal vedieť?“ Ešte raz ma upozornil, že mám isť preč, lebo zavolá políciu. Vedel som, že by som bol v práve, aj keby prišli policajti, ale nechcel som sa zbytočne zdržovať a tak som pánovi vysvetlil, že monitorujem stĺpy a ak ich nezmapujem a niečo sa stane a bude bez elektriny, tak potom svojou vlastnou vinou. Ten pán sa zamyslel a povedal že mam zmapovať a odísť. S niektorými ľuďmi sa treba baviť rozumne alebo sa vynájsť. Ale s niektorými to nestojí ani za zmienku.

V poslednej dobe prechádzam periodicky úseky, čiže ľudia ma na úsekoch už poznajú a nie je to také impulzívne, ako na začiatku.

6. Ako vnímaš teraz z odstupom času tvoju prácu?

Zo začiatku to bolo namáhavé, či už fyzicky, ale aj psychicky. S odstupom času si každý zvykne na každú robotu. Pre mňa je ale dôležité, že robím to, čo ma baví, napĺňa a v neposlednom rade som v super kolektíve a vtedy mi ide práca od ruky. Zážitky v teréne, spoločné posedenia s partiou po náročnom dni, to je na nezaplatenie. Človek veľakrát v teréne doslova vypne, sleduje krásu prírody svojho okolia. Srnky, zajace, vtáky, šum lístia, obilia vo vetre, je to super, odporúčam každému.

Čo sa týka kilometrov, ktoré som už prešiel, dá sa to veľmi pekne vyjadriť jednoducho v štatistike. Doteraz som prešiel skoro 1400 km Už dnes by som bol v Kyjeve alebo na futbale v Miláne z rodnej Prievidze. Za 100 odpracovaných dni je to priemerne 14km za deň. Ale to je len jednoduchá štatistka od počítača za ideálnych podmienok. V teréne sa počíta aj s počasím a inými faktormi, ktoré veľmi ovplyvňujú mapovanie.

7. Chcel by si nám ešte niečo povedať na záver?

Pri realizácii projektu nadobúdam praktické zručnosti. Táto skutočnosť môže mať pozitívny vplyv na môj ďalší odborný rast a zvýši predpoklad môjho uplatnenia sa v študovanom odbore. Chcel by som samozrejme poďakovať celému kolektívu RPS, ktorý mi umožnil zúčastniť sa na realizácii projektu a dôveruje mojím odborným schopnostiam.

Marek ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor s Marekom Szabom pripravil Marek Gális a Martina Brinzíková Badidová

partneri