Bučiak trsťový (Botaurus stellaris)

Bučiak je paleartickým druhom, ktorého dominancia areálu výskytu je na území Ruska a Ukrajiny. Malé populácie sú prítomné vo väčšine Európy. V dôsledku straty a zhoršenia kvality mokradí, teda biotopu, ktorý preferuje, populácia bučiaka zaznamenala takmer 50% pokles početnosti v druhej polovici 20. storočia. Jeho život je viazaný na najmä trstinové porasty, preto jeho areál rozšírenia má ostrovčekovitý charakter.

Na území Slovenska hniezdi približne 50-100 párov. Ojedinele sa u nás vyskytuje aj v zimnom období (5-30 jedincov). Hniezdenie bolo zaznamenané najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. V prípade sťahovavých populácii jeho prílet na naše územia spadá do marca a samce sa ihneď začínajú typicky ozývať. Bučanie možno počuť až do letných mesiacov, kedy sú vyvádzané mláďatá.

Ochrana bučiaka spočíva najmä v ochrane jeho biotopu – mokradí. Ešte aj v dnešnej dobe sú zaznamenané pokusy o meliorácie a likvidáciu týchto jedinečných ekosystémov, hoci ich význam pre krajinu je nespochybniteľný. Mokrade a teda aj bučiak sú ohrozované najmä vypaľovaním, kosením, rozorávaním či dokonca chemickým postrekom. Ďalším negatívnym faktorom je znečistenie a eutrofizácia vôd. V minimálnom rozsahu boli v minulosti zaznamenané aj odstrely.